Zamestnanec

Najlepšou skratkou Schopenhaerovej filozofie je sám názov jeho knihy „Svet ako vôľa a predstava“. Ešte som z tej knihy nič nečítal a už mi ten názov vŕtal v hlave a presviedčal ma o tom, že sa bude hovoriť o niečom dôležitom, t.j. o mne, lebo ja som ten, ktorý stále niečo chce, teda je vo mne stále nejaká vôľa, ale zároveň ja som ten, čo nemá stále predstavu ako to dosiahnuť. Aké je všetko ľahké a nesilené, ak má človek predstavu ako dosiahnuť to čo chce. Múdry človek získava predstavy o všetkom dopredu, kým ho vôľa ešte netlačí.

Ohniskom našej vôle sú naše pohlavné orgány. Sex je najvyšším a posledným cieľom zvierat a väčšiny ľudí. Najvyšším, to znamená, že všetko ostatné je popri sexe nepodstatné a ak sa rozhodujeme, rozhodneme sa spomedzi všetkého pre sex. Posledným, to znamená, že keď dosiahneme sex, nie je sa už o čo snažiť. Najlepšie v práci ťahajú slobodní osamelí mladíci, ktorí si to navyše neuľahčujú sami. Je až na zaplakanie, keď sa taký mladý ťahúň ožení a založí si rodinu. Manželka ho natoľko pravidelne skratuje, že prichádza o svoje ťahúnstvo v okamihu, kedy ho začal z dôvodu vyživovania rodiny skutočne potrebovať. Bývalý mladý ťahúň sa síce z náročného , ale plného podnetov staromládeneckého života dostáva do nudy vo dvojici, ktorú úplne nezaženú ani stretávky manželských párov. Východiskom z nudy môžu byť pravdaže deti, lebo pri nich sa aj ten najhlúpejší dospelý môže cítiť potrebný a múdry, keď im vysvetľuje, že chlebík pečie ujo pekár a autá papajú benzín... skutočný intelektuálny pokrok a skutočná tvorivá práca sa však už nekoná....

Iba prekonávaním odporu žien, rastú mužom svaly i intelekt, ktoré ale nie vždy musia ostať slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Príkladom takéhoto odtrhnutia intelektu od svojho pôvodného účelu môže byť chlapík, ktorý sa učí kôli žene hrať na gitare a keď sa táto žena naňho vykašle, on zrazu zistí, že sa mu nechce vykašlať na gitaru, lebo ho začalo baviť hranie samé, bez ohľadu na pôvodný zámer.  Sexuálna energia časom dovezie človeka do cieľa , alebo k veľkým výkonom, bez toho, aby sa nejako veľmi snažil, lebo vôľa ho sama od seba ho ženie, len ju nesmie skratovať. Môj otec , ktorý nikdy nečítal Schopenhauera, občas rozvíjal teóriu vonkajšieho a vnútorného pretlaku. Dobré je mať vraj v sebe vnútorný pretlak, ktorým človek dokáže vyvážiť vonkajšie tlaky okolia. Len vtedy nie je v strese, len vtedy je vyrovnaný a len vtedy dokáže vyvíjať aktivitu, bez toho aby ho iní k aktivite donútili.