Zamestnanec

Rozhovory ľudí so psami sú dôkazom, že človek nemusí mať absolútne nič v hlave, aby sa s ním dalo dobre porozprávať, najmä ak je zlatučký. Z opačného dôvodu sa neodporúča niektorým blogerkám zverejňovať svoje fotografie. Čítal so ešte, že schopnosť dobre sa porozprávať so psom je dobrým predpokladom toho, aby sa človek vedel dobre porozprávať s Bohom.

Musím priznať, že mám mierne narušený vzťah so susedovým psom. Nesprevádza štekotom iba moje vychádzanie a vchádzanie do bytu, ale šteká na mňa aj spoza panelovej steny, pri každej trochu hlučnejšej činnosti, pri návšteve toalety vždy. To by mi až tak nevadilo, ale  minule sa na mňa vonku rozbehol a iba brzda na navíjacom vodítku spôsobila, že sa jeho zuby zacvakli naprázdno 30cm od mojej nohavice. Príčiny tejto nevraživosti viem vysvetliť iba čiastočne. Pred mesiacom som zrejme urobil chybu, že som sa rozosmial, keď som ho videl kakať na trávniku pred naším blokom, ale netušil som, že ho to môže uraziť. Vlastne zdá sa mi to úplná blbosť, psy si predsa nepotrpia na dôstojnosť. V žiadnej filozofickej, náboženskej ani inej knihe som nenašiel nič o tom, že by sa nemalo vysmievať kakajúcemu psovi. Keby to predsa len bolo nevhodné, napadá mi ešte jednu epizóda z decembra, kedy sme išli spolu vo výťahu a ja som si trochu  uťahoval z  jeho zimného overalu. Ale on vtedy ani neštekol.