O troch lenivých bratoch
29.07.2006 13:35:46
Traja leniví bratia doma polihujú, keď u nich zrazu začne horieť. Po chvíli sa prvý spýta: "Nemali by sme predsa len vyjsť von?" Druhý mu na to: "Ale, čosi, však nás vynesú."
Tretí hovorí:
"Bratia, kým nás vynesú, poviem vám voľačo o tom, ako môžete zostať pokojní v každej životnej situácii. Za prvé si uvedomte,že nie ste ani prví ani poslední, kto sa ocitol v takejto situácii.Také veci sa skrátka stávajú. Aký má význam neustále sa znepokojovať? Väčšinou sa nakoniec nič zlého aj tak nestane, alebo to čo sa stane bolo aj tak nevyhnutné. Vedzte, že naša povaha je naším osudom. Uvedomte si to, lebo nič tak nezmieruje človeka s vonkajšou a vnútornou nevyhnutnosťou, ako keď si ju uvedomuje. Čo je trpkejšie ako domnienka,že keby som bol robil radšej to a to, mohlo to dopadnúť tak a tak.. ? Budete šťastní, ak budete spokojní so svojím osudom. Kto nie je spokojný s tým čo má, nebude spokojný s ničím. Nekazte si teda to čo máte, túžbou po tom čo nemáte, ale uvážte, že i to čo teraz máte, bolo kedysi predmetom vašej túžby. Usilujte sa žiť skromne, nie preto,že by ste úprimne chceli žiť skromne ,poznáme sa predsa, ale preto, aby ste nemali obavy pred takým životom. Lepšie je vám, keď odpočívate v bezpečnom pokoji na slame, ako keby ste mali mať zlaté ležadlo a pritom by ste boli plní duševného nepokoja. Buďte spravodliví, lebo najvyšším ziskom zo spravodlivosti je pokoj. Nerobte v živote nič takého, aby ste mali potom strach, či sa o tom nedozvedia vaši blízki. Mali by ste sa na život pozerať z väčšej perspektívy - zaoberať sa večnými pravdami, matematikou, nie tým,aký hasiaci pristoj použiť na čo, ale vidieť veci tak, aké sa budú javiť stále, vo svetle večnosti. Buďte trpezliví. Všetko raz bude, len my asi nebudeme. Kde sme my, tam nie je smrť a kde je smrť, tam nie sme my. Kaša sa nikdy neje taká horúca,ako sa navarí. To, čoho sa obávate, nakoniec nikdy nebude také zlé, rovnako ako to na čo sa tešíte, nebude nikdy až také dobré. Všetko zlé je na niečo dobré, rovnako ako všetko dobré, je na niečo zlé. Za minútu sa neudeje nič významné, všetko naozaj veľké sa rodí pomaly. Aj ta najdlhšia cesta sa začína prvým krokom. Ak sa vám chce, pracujte, ale neobávajte sa o výsledok svojej práce. Ten je v božích rukách. Je vraj nad nami milujúci Boh, ktorý sa o všetko stará, ak nie na tomto svete, tak určite na tom druhom. Treba od neho všetko prijať s radosťou, hovoriť si - Bože, ak je toto tvoja vôľa, aká iná môže byť tá moja, ked som na svete iba z tvojej vôle? Boh už vykonal, všetko pre našu záchranu, netreba urobiť nič, iba to prijať. Boh nás má rád takých akí sme, prijme nás takých akí sme, nenávidí iba hriech, od ktorého nás môže očistiť iba on. Svoj pokoj nám chcel zanechať, svoj pokoj nám chcel dať. Treba ho len prijať. Bratia vedzte, že to všetko som sa naučil od Epikura, stoikov a z Biblie."
Komentáre
myslienky anticke
sestko
takže:vo svojej podstate s tým súhlasím a je to pravda...žiť tak, aby sme sa nemuseli za nič hanbiť/pred blízkymi/, keď sa stane pre nás niečo, čo vnímame ako ťažké a zlé, nie vždy s tým za každú cenu bojovať, ale dokázať aj prijať, porozumieť hlbšiemu zmyslu toho, čo sa udialo, naučiť sa prijať veci, také aké sa dejú, lebo Boh vie, čo je pre nás najlepšie a prečo sa to, čo sa nám v živote deje, deje práve nám, nebáť sa dopredu niečoho zlého a tiež nemať priveľké očakávania z dobrého, lebo môže prísť sklamanie...atď...no sú veci, pre ktoré sa máme i my ľudia snažiť a využiť, to čo vieme, dokážeme, načo máme talent, nie byť iba pasívny...na druhej strane, keď máme ťažkosti, problémy, starosti, nemyslieť si, že všetko zvládneme sami, chcieť mať všetko pod kontrolou, bojovať, ale aj tieto ťažkosti dokázať prijať, obetovať a ako sa hovori zložiť pod kríž k nohám Ježiša...často si myslíme, že všetko máme pod kontrolou, že všetko zvládneme sami a všetko závisí od nás, no a práve nečakaná situácia, problémy nás presviedčajú o opaku...pekný článok.
;-)
:)
Jediny kto tam kona je vsemohuci. Ale su s tym zmiereni, to je dobre :)
o vybere myslienok
Chcem este poznamenat, ze kazdy clovek si z filozofickych myslienok vybera tie, ktore najviac pasuju k jeho povahe a ktore dobre vysvetluju/ospravedlnuju jeho spravanie. Mne sa najviac pacia myslienky, opravedlnujuce pasivitu, kedze som velmi lenivy. Existuju spolocenstva ludi so specialnou filozofiou (napr. krestanske), kde ma clovek trochu obmedzene moznosti vyberu myslienok a musi sa potom trochu prisposobit/menit k istemu idealu.
Je to dobre ,ci zle? Neviem.
Tretí brat povedal:
Mona
falosne predstavy
Matko, mne sa zda....