Zamestnanec

Niekto sedí za trest, niekto za peniaze. Ten druhý prípad, to je prípad dnešného zamestnanca, či už sa jedná o tetu v knižnici, právnika,hajzelbabu, ekonómku, konštruktéra strojných zariadení, alebo predavača nábytku. Sedí väčšinou za počítačom a nemá toho momentálne veľa na práci a tak môže premýšľať o čom chce a surfovať po internete takmer kam sa srdce ráči. Problém ale je , že cíti, že by mal robiť niečo, čo má v popise práce a ten pocit ho odtrháva od jeho vlastných myšlienok a záujmov naspäť k jeho práci. Kedže však momentálne nemá nič na práci, nemôže myslieť na prácu, takže preskočí spať do svojich myšlienok ale výčitky svedomia ho vrátia naspäť k práci. Chvíľu sa takto prepína z myšlienok na prácu do myšlienok na súkromné veci a späť, čo ho nakoniec unaví a tak  pre istotu (aby nepodvádzal zamestnávateľa myslením na súkromné veci) nemyslí na nič, hlava sa mu úplne vyprázdňuje. Nastupuje uňho pocit nudy a ťahá ho do spánku, kedže však v práci nemôže spať, tak sa mu do tváre dostaví akýsi smutno kyslý prižmúrený výraz, ktorý nie je dôsledkom depresie, ako by si mohol nezaujatý pozorovateľ myslieť, ale je iba výrazom premáhania spánku.