Zamestnanec

A vycítil si jeho agresivitu už skôr, alebo ti to došlo až vtedy, keď sa nahneval?

ale čo ak je to skôr ako o šéfovi o našom vnútornom vnímaní svojho vlastného strachu zo zlyhania. Možno sa mýlim, zdá sa mi však, že niektorí ľudia nevedia prijať pre nich neprijateľné reakcie iných, lebo sami sú zo sebou nespokojní.

Je to tak, mal by si sa zacat viac uctievat. Dovtedy nepomoze ani zmena prace. Pocula som nieco take ze clovekom by nemala pohnut ani chvala- mas cenu, ktora nezavisi od inych "ked si uvedomime aka pomylena je vecsina nazorov"...pripisujeme im privelku hodnotu- vecsiu ako svojim. Kasli na sefa:)
Ked na niekoho krici, nevazi si ta ,ale nevazi si ani seba ...?ktovie

tak nejako to bude...

A v každej svorke je jedinec (obyčajne samec), ktorý je dominantný. Je to akási prirodzená autorita. Proste všetci v jeho blízkosti vedia, že on je vodca. Autoritu si získava rôzne. Väčšinou silou svojej osobnosti. A rešpekt si získava tvrdosťou.

bol by to asi ten lepší prípad. No človek je, bohužiaľ, aj alebo hlavne tvor stádovitý a platí pre neho to, čo v jednom článku napísala lulla:
"Sú ľudia, ktorí šliapu po iných. A tí ostatní si nechajú po sebe šliapať."

Nie je nespokojnost so samym sebou iba odrazom toho ako je s nami spokojne okolie? Jedna blizka osoba, ktora je s nami spokojna, vyvazi sto inych menej blizkych osob, ktore su s nami nespokojne.
Neviem zatial prist na to ako byt spokojny nezavisle od okolia/napriek okoliu.

Qed - Sef sa nezda spociatku vybusny, iba trochu vela a s nadsenim /takmer smiesnym/ rozprava o svojej praci a planoch. Dokaze sice aj bez hnevu klast otazky na telo, ale kym ho clovek nema plne zuby poklada to za podnetne a inspirujuce.

Myslim ze nasa nespokojnost zo samym sebou a to ako sa hodnotime(aj podvedome) sa ODRAZA V OKOLI a nie naopak...ale o tom by sa dalo vela rozmyslat. Zacala som si to blizsie vysvetlovat, a nakonec som zistila ze som si tym aj tak nie celkom ista. Tiez neviem v niektorych tmavych chvilach ako byt spokojna bez ludi...