Zamestnanec

Ked som si v knihkupectve z policky na pohovku doniesol k prelistovaniu kopku knih o filozofoch,vedla mna si prisadol maly chlapec, ktory si k prelistovaniu doniesol kopku knih o psoch. Hovorim si - Aky je vlastne rozdiel medzi tymto chlapcom, co sa zaujima o psov a mnou, co sa zaujimam o filozofov? Filozofia ma koniec koncov vyhradenich v knihkupectve iba zopar policiek,rovnako ako ich maju vyhradene knihy o psoch, darmo sa teda tvari, ze hovori o vsetkom. Kedze teda nehovori o vsetkom (lebo potom by nebolo treba knih o psoch), o com teda filozofia hovori? Odpoved je:
Filozofia nehovori o nicom, ona do vsetkeho vnasa neistotu.

Pri hlbsom skumani je filozofia pociatkom celeho zabavneho priemyslu, tak ako je veda pociatkom ostatnych priemyslov.  Aby sa clovek zabavil, potrebuje citit akesi mrazenie, vyvolane neistotou v krajnej forme napr. hororom. Ale filozofia ponuka sofistikovanejsie mrazenie. Natolko sofistikovane,ze filozoficku knihu pochopi iba dobry spisovatel, poda to v lahsej forme  menej chapavemu citatelovi a niekedy sa to da do este lahsej formy scenara a filmu pre nechapaveho divaka. Filozoficka kniha je ako sackova polievka, treba ju rozpusit v skusenostiach a ohriat na plameni vasne, aby bola jedla.

Pravy filozof si nie je isty, ani tym ,ze si nie je nicim isty.
Filozofom vraj moze byt iba ten, kto nie je presvedceny, alebo je presvedceny, ze nie je presvedceny a preto je pre neho absolutne nevyhnutne zaopatrit si nieco ako presvedcenie.  Pretoze si ale nie je nicim isty, co ynamena napr. aj to, ze nema  ziadne pevne hodnoty, filozof je tak trochu blazon a psychopat. Ale predsa sa ma pod kontrolou viac ako ostatni, lebo si nie je isty... zatialco ostatni s iluziou istoty konaju v extremnych situaciach psychopaticke ciny, on extremne situacia zvlada so vsetko vyrovnavajucou neistotou.

Filozofia to je neista zbierka svetonazorov a filozofovanie to je ich uistujuco-zneistujuco tvoriva-kritika. Zo svetonazoru
vypliva nase konanie. Idealny svetonazor by mal byt pravdivy a idealne konanie dobre. Niekedy vsak tuzba po dobre ovplyvni aj samotny svetonazor, ktory potom moze sam o sebe prinasa dobre pocity, ale aj zle ciny. Neistota sa straca, je dokonca kritizovana a nastoluje sa diktatura pravdy. Spomenut mozno krestanstvo, fasizmus, komunizmus. Ulohou pravej filozofie je svojim ustavicnym pochybovanim udrzat tieto svetonazory na uzde, t.j. svetonazory, ktore su sice prijemne, ale vedu k neprijemnycm nasledkom pre inych.