Zamestnanec

Ste:

racionalista

monista

panteista

deista

asi existencionalista

Mne tentokrat vyslo :

Ste:

intuitivista (resp. iracionalista)

monista

panteista

teologický voluntarista

determinista

..jednotlivych myslienkovych smerov,v pripade,ze by to niekoho zaujimalo:

Intuitivizmus - považuje intuíciu za hlavný zdroj poznania,ktorý umožnuje poznat i to, co sa vymyká možnosti racionálneho a empirického poznania.

Racionalizmus -skutocnost je podla neho racionálne usporiadaná, vyhlasuje, že nic neexistuje bez dôvodu a teda že nic nie je nepochopitelné rozumom. Boh dal cloveku rozum, aby ho poznal rozumom. Len myslením možno nachádzat pravdu.

Iracionalizmus -filozofický postoj, ktory uplatnuje skepsu voci nárokom racionalizmu, hlása ohranicenost poznávacích schopnosti rozumu, myslenia a zdôraznuje iné cesty poznania (intuíciu, inštinkt)

Fideizmus -filozofická a náboženská koncepcia, podla ktorej najvyšším kritériom správnosti špekulatívnych a praktických právd o ludskom živote je viera. Podla fideizmu veda podáva iba poznanie javu druhotných prícin, ale nie je schopná odhalit najhlbšie zdroje bytia. Fideizmus dáva prednost viere pred rozumovým poznaním.

Monizmus - vykladá oblasti ci celok skutocnosti z jedného princípu. Z toho princípu vychádzajú všetky dalšie javy, sú iba jeho rozvinutím ci modifikáciou, takže sa od svojho princípu v zásade nelíšia.

Dualizmus - filozofické ucenie, názor, podla ktorého skutocnost možno vysvetlit alebo odvodit z dvoch protikladných princípov /duch-látka, duša-telo, dobro-zlo a pod./ Opakom je monizmus.

Monopluralizmus - filozofický smer, ktorý chápe svet ako jednotu a mnohost súcastne, nie polárne, ako bud jedno, ci druhé. /

Teizmus - náboženské, resp. nábožensko-filozofické ucenie uznávajúce existenciu osobného Boha ako transcendentnej bytosti s rozumom a vôlou, ktorá riadi chod sveta a vedie ludstvo ku spáse.

Panenteizmus - /z gréckeho pan-všetko, en-v, theos-boh/ doslovne , všetko v bohu. Panenteizmus je modifikáciou panteizmu, ktorá predpokladá, že nie Boh existuje vo svete, ale svet existuje v Bohu.
Proti panteizmu, ktorý dáva možnost popretím transcendentého a osobného Boha smerovat ku nenáboženskému, svetskemu, sekulárnemu, materialistickému postoju, udržiava panenteizmus predstavu boha ako najvyššej, všetkému nadradenej bytosti a týmto postojom sa blíži ku stanovisku personalizmu.

Panteizmus - /z gréckeho pan-všetko, theos-boh/ názor, filozofická koncepcia, ktora stotoznuje Boha so svetom, s prírodou a prekonáva tak teistický a deistický pojem Boha, resp.panteizmus predstavuje filozofickú modifikáciu teizmu. Namiesto predstavy božskej transcendencie. t.j. Boha ako nadprirodzenej bytosti nezávislej na svete a svetu nadradenej. Panteizmus hlása, že Boh je svetu imanentný, rozpúšta sa vo svete, naturalizuje a svet prestáva byt obmedzený Bohom.

Deizmus - filozofická koncepcia, ktorá odmieta ideu osobného, teistického Boha a jeho každodenného zásahu do života prírody a spolocnosti. Uznáva Boha ako prvú prícinu, tvorcu sveta, transcendentný neosobný pociatok, ktorý dal svetu zákony a do diania ktorého už nemôže zasahovat.

Nomoteizmus - /z gréckeho nomos-zákon, pravidlo, theos - boh/ stanovisko, podla ktorého je pojem Boha totožný s pojmom zákonitosti vôbec. Pretože antropomorfné oddelenie zákona a zákonodarcu nie je z toho hladiska možné, je pojem Boha identický so zakonmi myslenia / logickou zákonitostou/ , zákonitostami duševného života a prírodnými zákonmi.

Voluntarizmus - /z latinského voluntas - vôla/ - ucenie, smer, ktorý nejakým spôsobom uznáva primát vôle pred rozumom. Podla metafyzického voluntarizmu je substanciou bytia vôla /Schopenhauer/, kým psychologický voluntarizmus redukuje myslenie a cítenie na vôlu, F. Nietsche hlása etický voluntarizmus, kde vôla km oci sa javí ako najvyššia morálna hodnota. Teologický voluntarizmus tvrdí, že poriadok prírody a do istej miery i mravnost sú závislé na božej vôli.

Determinizmus - mysli, ze vsetko dianie je v realite/materialnej i duchovnej/ dopredu nevyhnutne urcene vseobecnou kauzalnou suvislostou. Kazda pricina ma svoj nasledok a ten je novou pricinou noveho nasledku

Fatalizmus - Presvedcenie,že vo svojom živote nemôžeme nic ovplyvnit svojou vôlou, že všetko je osudovo predurcené.
Kvietizmus - náboženský názor vzniknutý v 17. storocí hlásajúci úplné odovzdanie sa do vôle božej" a zrieknutie sa vonkajšej aktívnej cinnosti, blízky fatalizmu.

Existencionalizmus - Podla existencionalizmu, clovek nie je nicím, len tým co zo seba urobí. Predtým ako to urobí naozaj neexistuje iba sa vyskytuje. Nemôžeme sa vyhovárat na Boha, akého nás stvoril a na okolnosti okolo nás. Sami sme zodpovední za to cím sa staneme.

Zdroje:
- http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html
- Maly slovnik filozofie (Bilasova V., Geremesova G.)

som

fideista

monista

panteista

nomoteista

determinista

a po prečítaní definícií, vôbec neviem, či som dobrým kresťanom,alebo nie. Či som dostatočne veriaca, alebo nie. Aj keĎ ten determizmus mi je asi najbližší

Tiez sa uplne nevyznam v tom, ake nazory by mal mat dobry krestan. Zda sa mi ale, ze v otazke c.3 by mal byt namiesto panteistu teista, t.j. pre dobreho krestana je Boh transcendetny tomuto svetu.

desaťročia som riešila:KTO SOM...a CˇO SOM..
dnes-z nadhľadu-je mi všetko jasné...S-O-M..
viem:
bez viery padám satanovi do duše čiernej diery..AKO..KOMU...veriť =VIEM= ale často aj tak POCHYBUJEM..
život má rád zmeny..
všetko sa mení..
človek-aj vo viere-tolerantný-sa cení..

Dakujem za nazor, som na tvojej strane plnej pochybnosti, ani na jednu horeuvedenu otazku neviem s urcitostou odpovedat. Nejde mi ani tak o to jednoznacne sa zatriedit, ide mi iba o to skumat moznosti. Naco je to dobre? Tazko povedat.. zda sa mi to zaujimave.
Aj o tej tvojej Descartovskej istote, ze "SOM" mozno pochybovat, a aj o Herakleitovej istote, ze"VSETKO SA MENI,IBA ZMENA JE STALA" mozno tiez pochybovat :)

Ste:
1) fideista
2) monista
3) teista
4) personalista
5) determinista

Zaujímavé. Nakoľko však táto anketa vypovedá o tom čo resp kým je Boh v mojej mysli, je otázne. Žiada si to bližšie vysvetlenie: Tak napr ten {14.11.2012 22:28} fideizmus - tam vôbec nezapadám: pred rozumovým poznaním nedávam prednosť viere. A taktiež ten monizmus - podľa definície som skôr dualista: orwellsvinské realita nie je dielom Môjho boha. Teizmus - s tým môžem súhlasiť: Boh vysúkal zo seba svet a za účelom spásy ľudských bytostí ktoré v ňom časom vznikli (v súlade so zákonmi prírody) sa doň z lásky ponoril. Ježiš zvaný Kristus bol zrejme jednou takou jeho zjavnou inkarnáciou. Budha druhou. A isto ich bolo aj viacej. Myslím že v srdci každej bytosti je niečo z neho.

vdaka,za nazory a aj za to ze si poukazal na slabosti ankety. Je to len taky moj prvy pokus urobit taku anketu, dufam ze casom sa to zlepsi. Povodne som vlastne chcel urobit anketu na temu, "aky typ filozofa ste", ale je to narocna uloha, tak som vyprodukoval len taku ciastocnu anketu ohladom nabozenskej tematiky - aky ste typ veriaceho.

nadskutočné sú cesty človeka k bohu. ale bohu nič nie je nemožné.
.....v okolí kostola začalo horieť. dnu zostali 2 ženy, jedna už strácala vedomie. už nebolo možné dverami dostať sa von. viera druhej ženy bola tak silná, že modlitbou začala prosiť matku božiu o záchranu. jej viera bola tak silná, a záchrana prišla- z vrchu, v podobe človeka nie bielej pleti.==všetko so všetkým súvisí.

Racionalista či intuitivista, monista či dualista, teista či panteista, deista či teologický voluntarista, Bohom väčšiny nielen zamestnancov je privilegovaný trpa(zlíči ha)jzlík.

veriaci : verim v existenciu boha,stvoritelaa pana vsetkehych foriem zivota.to ze som o nom nikdy nepochyboval mi potvrdzuje skutocnost, ze som vzdy ratal s jeho staroistllivostou a ked som sa na neho obratil o pomoc vzdy mmi pomohol

logicky realny mysliaci : zufalstvo zabija.motlidba zufalstvo odstranuje a ak sa clovek pomodli nadobuda doveru a kona.

filozof Locke: Boh nie je dalej ako samotna priroda.

jajaj: in eo movemur et sumus--v nom zijeme a v nom sme. a prostejsie a celkom sprostonarodne : kazdy si je tvorcom svojho boha cize kazdy si je tvorcom svojho stastia.

a teraz moja otazka:
Mohol by boh, prapociatok vsetkych pociatkov,ktory sam nikdy nemal pociatok,pochopit seba sameho, ak by musel poznat svoj vlastny pociatok, aby pochopil seba sameho?

PS: v davnycvh casoch pred desatrociami za socializmu som robila SOC v otazke boha ...babka ma videli ako ancikrista a ja som nechapala preco,so SOC-kou a aka bola vyborna som sa dostala akurat tak na skolske kolo a ja som nechapala preco, otec mal radost a svandu a usmieval sa popod fuz a pohmkaval si a ja som nechapala..teraz uz chapem:babka boli silne veriaca, otec vedel ako to dopadne a ja okrem toho ze som bola velmi sikovna este ako free sample som bola blba ako tela a svet bol ako gombicka a boha a nabozenstvo som mala ako tu opicku na gumicke zo strelnice ....zit znamena mysliet a myslenie vznika a rozvija sa porovnavanim a skumanim rozlicnych javov , udalosti,dojmov, citov ,informacii...... kazdy clovek zacina svoju historiu a buduje svoje bytie tou najvzdialenejsou udalostou vo svojom zivote ktoru si pamata...

Dakujem, ze si ma upozornila na tuto pragmaticku stranku viery, t.j. ze pamaha...
Mas pravdu, asi aj ja sa tak hrajem s Bohom a nabozenstvom ako s opickou na gumicke, aj ja som dietatom socializmu...

veľmi dobrá "výpovedˇ"...
šestko-či zamestnanec...=nič netreba brať tragicky vážne..ani náš pohľad na BOHA..bo-všetko je ináč..:-)
naše "podávanie-vysvetľovanie" BOHA vypovedá len a len o nás..ktovie koľko o BOHU..
verím-teda som-kým som..
:-)

Šesťko, a koľko máš teda rokov?

V 89-tom som koncil zakladnu skolu.