Niekedy sa mi zdá, že môj terajší život je iba materiálom na moje svedectvo, keď raz v budúcnosti ako obrátený na vieru budem hovoriť: "Predtým som bol celkom iný človek. Tak hrozne som vtedy žil a tak hlboko som klesol. Nemal som rád ľudí, lebo sa mi zdalo, že ma zahŕňajú iba frázami a povinnosťami. Nemal som v živote žiaden cieľ. Nenávidel som ženy, lebo ma nechceli. Neveril so ničomu. Bol som už taký zlý, že sa ma nedalo ani počúvať a moje texty sa nedali čítať. Čítal som rôzne filozofie, ale nijako výrazne mi to nepomohlo do života. Pripadal som si ako kvázimudrc, ktorý síce nevie nič múdreho povedať, ale zdá sa mu, že sa u neho vyvinul akýsi filozofický vkus...
Filozofia ma síce urobila pomerne nezávislým a pokojným, ale nevedel som sa vždy držat jej princípov. Môj rebríček hodnôt bol veľmi flexibilný. Hoci som bol napr. vždy rovnako škaredý, nevedel som odolať pokušeniu, dlhé hodiny sa dívať do zrkadla. Surfoval som po rôznych stránkach a bol som z toho nešťastný....(ďalšie hriechy budem dopĺňať priebežne). "
Potom poviem ako som raz bol na jednom kresťanskom podujatí a ako sa ma Ježiš dotkol. No a potom budem hovoriť o živote po obrátení, ako som stratil všetku pochybnosť a získal istotu večného života. Ako sa zmyslom mojho života stala služba Ježišovi. Ako som sa zbavil duchovnej pýchy a začal milovať cirkev a svojich bratov a sestry. Ako som sa prestal na všetkých sťažovať a niektorý hovoria, že ma už aj celko radi počúvajú. Že už skrátka nie som taký čurák, ako som bol.
Iný príklad
Pred a po
10.05.2009 10:31:43
Komentáre
zamestnanec,
strapateslnko
Ked sa tak zmenis ako pises:) tak aj zeny ta budu chciet:)
strapateslnko
strapateslnko
Ako inak?
:)
Boh je barla...
túžba po Bohu nie je len túžba po láske
Ale musím ti (a sám sebe) zároveň oponovať a vezmem si na pomoc aj filozofiu Schopenhauera... Túžba po Bohu sa podľa mňa skladá z dvoch zložiek. Popri potrebe lásky existuje aj od nej odlišná - metafyzická potreba.Tá vyplíva z toho, že človek sa čuduje svojej vlastnej existencii, pýta sa kto vlastne je prečo musí raz zomrieť, hoci je momentálne krásny a žiadaný... dokonca, keď je jeho láska naplnená a žije harmonicky s milovanou osobou, tak sa jeho obavy a otázky zdvojnásobujú, pretože sa pýta za druhú osobu, a bojí aj o druhú (milovanú) osobu.
Čo sa týka sexu samého osebe, môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti, že sexuálne uspokojenie potrebu po Bohu nijako neznižuje ba skôr naopak. K tomu ešte pripájam dva výroky filozofov:
Po súloži je každý tvor smutný. (Aristoteles)
Nespútaná sexualita vedie k názoru, že svet nemá zakódovaný žiadny význam. Čistota mu naopak význam navracia. (Camus)