Zamestnanec

 Ženy nás môžu motivovať k práci dvoma spôsobmi. Buď ako niečo, kôli čomu pretrpíme celú pracovnú dobu, čo nám dodá chuť do ináč nezáživnej práce, lebo láska k žene a nechuť k zamestnaniu nejdú dokopy.  Alebo za druhé, ako to býva v prípade spevákov, hercov a športovcov, ženy môžu motivovať človeka pri každom jednom pracovnom úkone. Štastný je chlap, ktorého zamestnaniu sa radi prizerajú ženy !  V prvom prípade sa pracovníci nesnažia klásť dôraz na detaily, snažia sa prácu si uľahčiť a majú radšej výsledok práce ako prácu samu. V druhom prípade naopak, pracovníci kladú dôraz na detaily, kladú skôr dôraz na činnosť ako na výsledok a svoju prácu niekedy zbytočne predlžujú.

 Celý problém je v tom, že  nie som ani dobrý zákazník, nieto pracovník. Sú ľudia,ktorí sú  rodení  zákazníci, ktorí si radi vyberajú a popritom sa veľa naučia. Poznať ich podľa toho, že majú vždy  o čom rozprávat. Vyznajú sa  v autách, počítačoch, vo vínach aj cestovaní.... Ja nie som taký. Aký vlastne potom som? Som iba predávajúci. Predávam samého seba.  Predávajúcemu nezáleží tak na detailoch ako kupujúcemu, resp. záleži mu na detailoch iba preto, že nechce stratiť zákazníka.

Neúspechy v práci znižujú sebavedomie a uvedú človeka do stresu. V strese sa občas horšie rozmýšľa. (potom ani mimopracovné rozmýšlanie nestojí zato) Trpiace sebavedomie je však dobrou vzpruhou k práci,  ale iba po okamih, kedy človeka neprepadne úplne zúfalstvo. To sa môže stať napríklad po obyčajnej porade so šéfom. Budhizmus tvrdí, že najštastnejší je ten , kto má najmenej požiadaviek. Ja však tvrdím, že najštastnejší je ten, na koho má šéf najmenej požiadaviek.