Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií.
Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.
Každé rastúce zviera je žijúcim hrobom tisícky umretých zvierat.
Život je stálou výmenou matérie, pri zachovaní formy, stálou výmenou individuí pri zachovaní rodu a stálou výmenou látok pri zachovaní tela. Výživa je malé zrodenie, vylučovanie je malá smrť. Ak sme pri vylučovaní spokojní, mali by sme byť ľahostajní i ku smrti.
Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie.
Komentáre
No ja si nie som istá...
Človek je večne sám. Napíšem asi o tom esej. Žije sám vo svojom vnútornom svete, kam nikto - ani Schopenhauer - nemá prístup, hoci sa oháňa pohľadom zvnútra.
Takáto hra na boha je síce zábavná, ale predsa len - nikto nepozná hodnotu ľudského života lepšie, než jeho vlastník. Takže hrajúc sa Schopenhauerovu hru, môžem vyhlásiť, že jeho život je úplne bezvýznamný a ničnehovoriaci, pri pohľade zvonku, a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra. Jeho život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok.
Občas sa mi zdá celkom smiešne, ako sa človek snaží dať silou mocou svojmu životu objektívny zmysel. Akoby to bolo dôležité a nejako to poznanie ovplyvnilo jeho malinký život v nekonečnom vesmíre, ktorý paradoxne žije aj bez toho, že by vedel prečo.
Až sa mi zdá, že zmyslom života ľudí - ako jediných nám známych bytostí, ktoré si kladú otázku zmysla - je práve hľadanie neexistujúceho objektívneho zmysla života. Neexistujúceho preto, lebo sme možno jediní v celom vesmíre, ktorí sa naň dokážu spýtať. A my o sebe vieme, že sme len výtvorom ďalším v poradí a nie tvorcami.
bezvyznamny
Ty zrejme nepocitujes svoj zivot tak ako to pesimisticky popisal Schopenhauer. Mimochodom umelci podla neho nepatria medzi vacsinu ludi. Ale moj zivot jeho popisy vykresluju takmer presne. Schopenhauer si bol samozrejme vedomy,ze zvnutra sa moze pozriet iba na seba a myslim si,ze jeho myslienky su tak trochu sebakritikou a nie pohrdavym pohladom na inych. (pravda s tou vynimkou, ze nepokladal svoje myslienky za trivialne, kedze svoj dlhy osamely zivot venoval iba praci na svojich myslienkach).
Esej rozhodne napis.
hm
a máte pravdu, objektívne žiadny zmysel života neexistuje, možno sa to ešte skúma, ale pokiaľ viem, stratila sa snaha hľadať nejaký cieľ, účel, veď už Nietzsche inšpirovaný Shopikom tvrdil, že svet je mimo dobra a zla a niet žiadneho cieľa, ku ktorému by sme mali vzťahovať svoj život...a to sa potvrdzuje aj v teórii sebeckého génu, ktorému ide iba o prežitie a nie o prežitie so zmyslom života a blaženom spočinutí v rajskej záhrade;)
no ak je objektívnym zmyslom života snaha o prežitie, nejde to (resp. veľmi ťažko) bez subjektívneho zmyslu života...
preco umelci unikaju utrpeniu
Raz mozno podrobnejsie napisem, aky pochvalny ma Schopenhauer nazor na zivot umelcov.
V skratke vsak cosi uz teraz:
Zivot vacsiny ludi podla Schopenhauera sa pohybuje mierne oscilujuc medzi troma extremami
(akoby mezdi vrcholmi trojuholnika). Prvym extremom je neobmedzene oddavanie sa pozitkom zivota,(ktore je vraj nevyhnutne spojene s utrpenim), druhym extremom je odmietnutie akychkovek pozitkov (spojene s odstranenim utrpenia),tretim extremom je ciste prizeranie sa svetu,z ktoreho pochadzaju esteticke pozitky, ktore nie su spojene s utrpenim. Treti extrem je ten v ktorom sa nachadza genius a priblizuju vsetci umelci. Pri estetickom pozerani na svet zazivaju pozitok, za ktory nie su nasledne potrestani utrpenim (ako pri drogach), ani sa pre tento pozitok nevyzaduje predchadzajuce utrpenie (ako sa vyzaduje hlad pred pozitkom z jedla). Umelci vsak nie su uplne zbaveni utrpenia. To mozu dosiahnut askezou iba priaznivci druheho extremu (odmietaci akychkolvek pozitkov).
To sú ale veci!
mas pravdu Mona
Potom, by si ale hovorila to iste co Schopenhauer, ze neexistuje pozitok bez utrpenia. Ak si ktomu priratas esteticke pozitky nespojene s utrpenim, ktore urcite mas, aj ked si nemyslis,ze si velkou umelkynou,moze byt tvoj svět naozaj báječný místo k narození.
:)
dobre si to napísal
Mám taký pocit, že životu sa vyhnúť nemôžeš
Nedelím život pol na pol. Povedala by som, že o tom takto vôbec neuvažujem. Možno je to tým, že mám život ľahký, alebo tým, že je mi ľahostajný.
Ak ho začneš deliť na krásny a na prd, potom sa rovno môžeš presťahovať na nebesia, kde je vraj - tak som počula - stále krásne. ;)
jediným
riešením nie je ani samovražda, pretože sa
Dionea
Obávam sa však, že ja naozaj nemám so svojim životom také vážne problémy, ako on. Totiž, myslím si, že v Schopenhauerovom prípade otázka ani tak neznie, aký je zmysel jeho bytia, lež čo si so svojim životom počať. ;)
Možno keby tak miesto filozofovania išiel na ryby... našiel by odpoveď na svoje otázky. :D
hm, hm, Schopi mi v mnohom z duše hovorí...
no si ma navnadil si čo-to od neho prečítať, čo odporučíš insitnému filozúfalcovi-diletantovi, sestko, hm???
Čo sa reinkarnácie týka...
1. Aký zmysel by to malo? :)
2. Ako je možné, že počet duší stúpa (na svete je viac ľudí), keď by mal byť stále rovnaký?
3. Ako si nehmotná duša ukladá informácie o sebe bez hmotného nosiča?
4. Ako je to s ostatnými živými bytosťami? Je rozdiel medzi dušou dážďovky a dušou ľudskou?
5. Má dušu aj hmyz (na hlavu pripadne okolo 3000 druhov hmyzu, ak sa dobre pamätám)?
6. Ak zvieratá a hmyz dušu nemá, prečo ju potom má človek?
atď., atď.
odporucanie hogovi
Ak vies nemecky mozes si ju stiahnut napr. z:
http://www.budwitz.de/wwv.html
(Kapitel 44. Metaphysik der Geschlechtsliebe(107 066 bytes))
... k tvrdeniu, že 'vylučovanie je malá smrť'
Vôľu k životu nezastavíš
sestko, za odporúčanie dík, počítam, podiškurujeme, ok? :)
k tej myšlienke o smrti
Mona: to namala byť urážka, len som sa snažila podať argument, s ktorým by Schopik možno súhlasil, snažil sa postihnúť svet bez ilúzií a ako všetci myslitelia vidieť jeho podstatu a tou je podľa neho vôľa k životu, ktorá je u človeka spojená s nekončiacim chcením a utrpením, pretože kým sa ti niečo nesplní (to, po čom túžiš), trpíš a keď sa ti niečo už konečne splní, začneš túžiť po niečom inom, takže život chápal ako nikdy nekončiacu a neuspokojiteľnú túžbu spojenú s utrpením
a myslím, že podľa neho iba človek má dušu a po smrti stráca intelekt, ktorý si všetko pamätá (takže po smrti a zániku hmotného nosiča všetky sa všetky info vymažú), Schopik skôr tvrdil (opravte ma, ak sa mýlim), že ten kolobeh sa nedeje preto, aby tomu človek rozumel, aby to malo nejaký zmysel, človek je iba prejavom vôle, jej nositeľom, ale či jediným, to sa spýtaj sestka;)
podľa Schopika
chceme,
len ma prosím oprav, ak sa mýlim, dávno som ho nečítala, neviem, či sa moje interpretácie nemýlia
Nuž ja ťa neopravím...
No ešte si neodpustím poznámku k téme túžba a splnenie
oprava pre Diu
Zatial snad tolko:
Clovek je jediny nositel vole?
- jediny, ktoreho bezprostredne pozna. Len u seba citi co chce. U ostatnych do ziskava len sprostredkovane ako predstavu. Na jej zaklade sa sa predpokladat,ze aj padajuci kamen ma tu istu volu -v tomto pripade ale slepu, bez predstavy.
Reinkarnujeme?
- Nie som si isty. Reinkarnacia bola vraj vymyslena len pre bezny indicky lud, aby si lepsie vedeli predstavit,ze zlo sa cloveku vrati.(Ak zabijes mravca, v buducom zivote budes zabity ako mravec). Pre mudrcov si staci uvedomit,ze ublizujuci a trpiaci su jedno. Ziadnu predstavu reinkarnacie im netreba.
Doplnujuce poznamky pre Diu
Naopak asket nahliadol za hranice seba sameho, vnima utrpenie vsetkeho, suciti s nim a preto sa vzdava boja so vsetkym.
Pekny priklad nahliadnutia cudzieho utrpenia inspirujuceho k rezignacii som cital naposledy na:
http://cyberghost.blog.sk/detail-ps.html?a=50f68439a8b9758215d995bd22c5060f