Vo filozofii existujú základné otázky.
Základné môžu byť v napríklad preto, že sa kladú najčastejšie. Napr. otázka "Aký je zmysel života?" patri medzi dosť časté a preto ju môžeme nazývať základnou filozofickou otázkou. Podobne sú na tom otázky či existuje Boh, či máme slobodnú vôľu, čo je to láska a čo bude po našej smrti.
Otázky tiež môžu byť základné preto, lebo keď náhodou riešime nejaké iné otázky, napr. či je niečo pekné (dobré, pravdivé) alebo nie, po čase zistíme, že si najprv musíme zodpovedať otázky čo je to vlastne krása, dobro, pravda. A preto sú tieto otázky základnejšie. Preto aj Platon pokladal za základne otázky filozofie „Čo je pravda? Čo je krása? Čo je dobro?“
Alebo napríklad, keď diskutujeme o tom, či existuje Boh, časom zistíme, že si musíme najskôr zodpovedať otázku "Čo je to Boh?", pretože inak každý hovoríme o niečom inom a popierame existenciu našej predstavy Boha a nie existenciu Boha, ako ho chápe ten druhý, nehovoriac už o tom aký Boh v skutočnosti je (ak je). Preto je otázka "Čo je to Boh" základnejšia ako otázka či existuje Boh. Rovnako sa skôr ako sa pýtame či existuje Boh, musíme spýtať, čo je to existovať, čo to znamená existovať. Či to napr. znamená existovať v čase a priestore, alebo či môže niečo existovať aj mimo času a priestoru.
Keďže existujú takéto základnejšie otázky, ktoré si treba zodpovedať skôr ako iné, možno sa spýtať, či existujú nejaké úplne základné otázky a tiež či existuje nejaká štruktúra alebo hierarchia filozofických otázok.
Ak by sme aj mali odpoveď na všetky doteraz spomenuté otázky, vždy by sa nás niekto mohol spýtať a "Ako to vieš?", "Prečo si si istý?". Preto niektorí filozofi hovoria, že otázku o pôvode nášho poznania si treba zodpovedať úplne najskôr, aby sme nestavali na nejakých dojmoch ale na istom a pravdivom poznaní, na skutočnosti. Najzákladnejšia otázka podľa nich teda je otázka pôvodu poznania, ako poznávame, ako niečo vieme.
Preto aj Kant pokladá za jednu zo základných otázok „Čo môžem vedieť?“
To čo môžem vedieť závisí od toho kto som. Ak som napr. naprogramovaný robot, tak môžem vedieť len to, čo do mňa naprogramovali. Otázka „Kto som?“ sa zdá byt ešte základnejšia ako otázka „Čo môžem vedieť?“. Ak si síce zodpoviem otázku „Kto som?“, stále sa môže niekto spýtať a „Ako to vieš?“. Ale zdá sa mi, že odpoveďou na „Ako to vieš?“, môže byt len niečo totožne s odpoveďou na otázku „Kto som?“
Zaujímavosťou otázky "Kto som?" je aj to, že si ju nemusím zodpovedať preto, aby som si mohol povedať či existujem. Existujem bez ohľadu na to, kto som, ako nám to ukázal už Descartes. Zatiaľ čo u ostatných otázok, ako napr. či existuje Boh, si musíme položiť najskôr (alebo súčasne) aj otázku "Čo je to Boh?", pri otázke či existujem, si nemusím položiť otázku "Kto som?"
Štruktúra filozofických otázok by mohla vyzerať takto:
Kto som?
|---Ako to vieš?
|--Čo je to?
|--Čo je to existovať? (Čo to znamená existovať?Čo je to jestvujúco (bytie)?
| |--Čo to znamená existovať v čase?
| | |--Čo existuje?
| | | |--Existuje boh?
| | | |--Existuje duša?
| | | |--Existujú univerzálie?
| | |--Čo existovalo?
| | | |--Čo bolo skôr
| | | | |--Z čoho všetko vzniklo
| | | | |--Čo bolo skôr, vedomie alebo matéria?
| | | | |--Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?
| | | |-- Čo existovalo vždy?
| | |--Čo bude existovať?....
| | | |--čo bude vždy existovať? Čo je večne?
| | | |--Môžu častice hmoty zaniknúť v nič?
| | |
| | |--Čo by (ne) malo existovať?
| | |--Čo robiť?
| |--Čo to znamená existovať v priestore?
| | |--Kde sa nachádza Boh?
| |--Koľko existuje veci?
| |--Čo to znamená spoluexistovat? (V akom vzťahu existujú?)
| |--Aký je vzťah medzi vedomím a matériou?
|--Čo je to význam slova?
| |--čo sú to všeobecné pojmy
|--Čo je to Boh?
|--Čo je to duša?
|--Čo je to sloboda?
|--Čo je to spravodlivosť?
|--Čo je to dobro?
|--Čo je to človek?
|--Čo je to vedomie?
|--Čo je to matéria?
|--Čo je to láska?.......................
Komentáre
Áno, ale...
Stáva sa potom, že v skutočnosti, vôbec si to neuvedomujúc, diskutujú o tom, či Biblia opisuje skutočné stretnutie človeka s Bohom, alebo je to celé len mýtus.
Inak povedané, zabúdame na skutočnosť, že aj keby sme priniesli absolútny dôkaz o tom, že všetky príbehy Biblie, vrátane údajného narodenia mesiáša pred dvomi tisícročiami, sú len rozprávky, ešte by to vôbec neznamenalo, že Boh neexistuje. V skutočnosti to môže byť aj tak, že Židia si všetky príbehy o ich stretnutí s Bohom len vymysleli, a potom následne aj celé kresťanstvo aj islam sú len bludy.
Z môjho hľadiska je v agnostikoch, ako bol Budha, Epiktetus alebo Marcus Aurelius viac ľudskej ušľachtilosti a cnosti, ako v celom judaizme, krestanstve alebo islame dokopy.
Oni sa ani tak nezaoberali nikdy nezodpovedateľnou otázkou či existuje nejaký Boh, ale sa zamýšľali nad tým, ako má človek žiť, aby bol ako Boh.
ďakujem za reakciu..
Doplním
Je však mnoho slov na opísanie toho, čo Boh určite nie je.
A to nám stačí.
k doplneniu
Inak, podľa mňa, by sa na opísanie Boha nejaké slova predsa len našli, ako napr. absolútno, nekonečné bytie ..
To je otázka hĺbky
Znie to múdro, duchovne aj tajomne, dobre sa to počúva, ale v konečnom dôsledku to existencionálne naozaj nič neznamená, len prázdne slová.
Dnes to tisíckrát vysloviš, zapáliš kadidlo, pokloníš sa na všetky strany, ale v nasledujúcom momente si rovnaký, ako ten, kto také slová nikdy ani nepočul. Akurát, že sa cítiš silnejší tým, že patríš do spoločenstva ludí, ktorí to tiež robia.
Skús sa však každé ráno zamyslieť nad slovom ušľachtilosť.
hlbšia otázka
Niektoré otázky vôbec nevyvstávajú
Napadla Teba niekedy otázka, či existuje wathanzudi?
Nenapadla.
No vidíš, a pre niekoho to môže byť veľmi dôležitá otázka.
Pokial ide o súvislosť medzi ušľachtilosťou a homosexualitu, takú vec treba vidieť zo správneho hľadiska, z hľadiska zmyslu ĽUDSKÉHO života.
Ak je zmyslom nášho života dopriať nášmu telu maximum pôžitkov žalúdka, penisu a klitorisu ( čo je ideálom modernej spoločnosti) potom na tom naozaj nezáleží.
Ak však pripustíme, že zmyslom našej existencie je evolúcia k božskému Nadčloveku, že to je, o čo ide, potom všetko, čo k ceste k Nadčloveku nepomáha, dokonca taký proces brzdí, nemôže byť ušľachtilé.
Hádam si len nemyslíš, nechceš mi tvrdiť, že napríklad Apolón bol homosexuál, alebo Afrodita lesbička alebo transsexuál.
P.S. Vôbec nechápem, ako si mohol takú vec priniesť do tejto diskusie.
otázky ktoré nevyvstávajú
Grecki bohovia sa pravdepodobne tak prísne nedívali na homosexualitu ako hebrejský boh, podrobnosti síce neviem, ale starí Gréci mali k homosexualite pozizívny vzťah, muži obdivovali krásu mužského tela a Platon v dialogu Faidoros píše o láske k muža k mužovi, ktorá ak sa zastaví v určitom bode, a nedôjde k telesnému styku, može viesť k niečomu ušlachtilému. Začali sme otázkou, čo je to ušlachtilé, preto mi táto vec napadla v tejto súvislosti. U teba zdá sa otázka, čo je ušlachtile závisí od otázky zmyslu našej existencie, ktorú vidíš v evolúcii k božskému Nadloveku. Človek by sa však mohol pýtať, že aký vôbec má zmysel vyvinúť nejakého nadčloveka. Alebo by sa mohol pýtať či žiaden homosexuál nikdy ničím dobrým neprispel do vývoja ľudstva, kultúry, vedy a podobne.
Prosím, aby si mi odpovedal na túto otázku:
Ide o to, aby som si mohol vysvetliť, ako sa mohlo stať, že si do tejto diskusie vôbec vniesol túto tému, a očividne zaťato na nej zotrvávaš.
Predstav si, že sa stretne skupina ludí, aby spolu počúvali Vivaldiho hudbu a popíjali pritom dobré víno. Jednoducho skupina ludí s dobrým vkusom. Zrazu by jeden z nich začal rozprávať o tom, ako on mal minulý mesiac operáciu žlčových kameňov, a dokonca vo svojej vrcholnej nechutnosti by prítomným ukazoval obsah krabice, v ktorej tie vyoperované kamene prechováva.
Rozumieš?
Diskutovali sme o niečom, a ty sem vytiahneš tému, čo teba očividne trápi, ale ja tom nechcem ani vedieť.
Pýtaš sa, načo by mal prísť Nadčlovek.
Napríklad na to, aby ľudia už prestali byť nechutní, uplakaní, slabí, prispatí, živočíšni, parazitickí, násilnícki, zmetkárski, zábudliví, nedisciplinovaní, atď, atď...
Kresťanstvo nás doviedlo do stavu, keď psychopati v spolupráci s uplakancami úplne zastavili evolúciu človeka.
odpoved
Otázka
Ponechajme teda homosexualitu bokom, a poprosím ťa, aby si mi povedal, aký je podľa teba zmysel ľudského života.
Prosím, povedz mi to jednoducho, tvojimi vlastnými slovami, nepuži žiadnu otrepanú frázu a vyhni sa klišé, ktoré v podstate aj tak nič neznamenajú.
zmysel života
Viď tiež:
http://sestko.blog.sk/detail.html?a=8438df65ca1fa23b7cadf829128beb0f
a
http://sestko.blog.sk/detail.html?a=0a6413a6724e657428cc07240bda4420
Neprekvapil si ma
Nevieš si ani predstaviť, ako ja pohŕdam ľuďmi, ktorí žijú len preto, aby boli šťastní.
Tî najväčší hajzli, ktorých som v živote stretol, hajzli ktorí nikdy nedodržiavali žiadne morálne princípy, vychcalí degeneráti vždy tvrdili, že to robia preto, aby v živote niečo dosiahli, aby boli šťastní.
Keď mohli šťastie a kariéru dosiahnuť za komunizmu členstvom v komunistickej strane, boli komunistami, keď chceli byť nesmrtelní, boli kresťanmi. Vždy kalkulujú, ale vždy sú to len niktoši.
A, načo je vychcalému niktošovi šťastie alebo nesmrteľnosť?
Existencia je veľmi spravodlivá, lebo naozajstné šťastie aj nesmrteľnosť patrí len Nadčloveku.
Ty tu môžeš ešte dalších dvadsať rokov vypisovať nezmysly, špekulovať a kázať, ale na tej veci ty naozaj nič nezmeníš.
Okrem toho, vedel si, že Albert Einstein povedal, že "byť šťastný a mať sa dobre, to mi pripomína ideály stáda svíň"?
Maj sa dobre.
to nie je fráza,pretože
Einsteinov výrok si si interpretoval chybne, zaujalo ťa na ňom len ten pohŕdavý ton. Ale Einsteinov výrok pokračuje ďalej: ...."„Moje ideály, ktoré mi vždy žiarili na cestu a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou žiť, boli láskavosť, krása, a pravda... Prázdne ciele ľudského úsilia - majetok, povrchný úspech, prepych - sa mi vždy videli opovrhnutiahodné.“
Radostná odvaha žiť, radosť sama, nie je nič iné ako šťastie. Einstein neopovrhuje šťastím, ale len majetkom, povrchným úspechom a prepychom.
Hovoriš "pravda"?
Pravda je taká, že..
viď tiež
https://mozgovna.pravda.sk/zvierata-a-rastliny/clanok/19399-co-bolo-skor-vajce-alebo-sliepka/
Inak vďaka za úprimnosť. Tvoja kritika je iste oprávnená. Tento blog si píšem, ako určitý druh súkromnej zábavky,spracovávam myšlienky z minulých táborákových posedení na nasledujúce táborákové posedenia. Myslím že doména blog.sk nie je až takým vyvýšeným miestom o akom hovoríš.