Napadlo mi to, počas jednej potuliek po Košiciach s pánom Kolcúnom. Vyjadrujem sa stroho, nepoužívam pritom žiadne zbytočné okrasy, hovorím celkovo len veľmi málo. Nezaujímajú ma krásne opisy, ale skôr ako veci fungujú a neviem ani nič dobre opísať. Opisy som aj v knihách vždy preskakoval, hoci som ináč vášnivý čitateľ. Dalo by sa povedať, že som človek suchopárny. Neviem či je to náhoda, že to celkom korešponduje s mojou postavou.
Túto suchopárnosť prenášam aj do svojho okolia. Jeden môj priateľ nazval môj byt, bytom asketickým a keď sa potom dostal do nálady, tak ho začal nazývať mučiarňou. Iný môj priateľ ma zasa po jednom vyčerpávajúcom rozhovore nazval uspávačom hadov. Táto moja povaha vadí hlavne ženám, ktoré sa asi pri mne cítia nemilované. Keď sa práve nenachádzam v nejakej šlamastike, nudím aj samého seba.
Kôli tomu všetkému som sa pokúšam naprojektovať rekonštrukciu mojej povahy . Uvažujem o slohu neogotickom s prvkami futurizmu. Ale stačil by mi aj nejaký renesančný. Nechcel by som niečo čo teraz frčí. Zdá sa mi, že je to stále funkcionalizmus.
Súvisiaci článok : O zmenách k lepšiemu
Komentáre
sestko, človeče...
úvaha o rekonštrukcii tvojej povahy je všetko možné len nie suchopárna... a ak je predsa len suchá, tak vari preto, že je plná suchého humoru. :)
to najlepšie, čo môžeš urobiť, je zostať sám sebou... aspoň si myslím.
Hogo,...
:))
:D prišla som sem za lullou
a
olge
si
Ahoj.
...čo ak sa nepoznáš?
Nedalo by sa namiesto strohý povedať - jednoduchý, funkčný, hľadáš podstatu- nie zbytočné detaily, a ešte že ti nikto nevidí do vnútre pretože sa mu tam nechce? (ak máš 7 poschodí...)
strapateslnko...
...
:)