Zamestnanec

Ja a moj kamarat sme velmi dobri a rozumni chlapci, ale trochu nudni.
V krcme si dame jedno pivo a dost. Nefajcime. Sportujeme.
Nasim cielom je zalozit si rodinu a zit normalny zivot.
Kazdy piatok zajdeme na diskoteku,nie preto, aby sme sa uplne odviazali-
chceme zbalit nejake dievcata. Nedari sa. Sme prilis nudni.
Snazime sa dobre vyzerat. Pekne (ne)tuctove oblecenie, sportovo-spolocenske topanky,
zaujimavy uces, hladko vyholeni, alebo so zaujimavou briadkou.
Dbame sa o seba, lebo si to jednak zasluzime a jednak pre druhe pohlavie.
Pre istotu sviezeho dychu pohotovostne stale zujeme zuvacku.
Tuzime robit dobre skutky,tesi nas aj zopar drobnych bezdomovcovi.
Myslime si ale,ze o slabsich by sa mal starat stat. Najlepsim dobrym skutkom
je robit si co najlepsie svoju pracu.
Do prace chodime nacas. Obcas zostaneme pracovat aj dlhsie, aby sef videl,
ze si svoju pracu cenime. Doma studujeme, aby sme boli dobri.
Niekedy sa nam nechce do prace, ale bojime sa toho, ako by sme dopadli,
keby sme sa na nu jednoducho vybodli.
V obchodoch sa snazime kupovat co najlacnejsie.
Ved len hlupak kupi malo za vela penazi.
Mudry je ten, kto dokaze nakupit lacno a dobre.
Doprajeme si, ale nerozhadzujeme peniaze.
Vybrali sme si dobru poistovnu, kedze sa mame dobre a nechceme to stratit.
Nie sme predsa nijaki adrenalinovi kandidati na bezdomovca.
Obcas uvazujeme o stvrtom dochodkovom pilieri.
A vobec, vzdy sa snazime vybrat si to najlepsie,
ci uz ide zivotneho partnera alebo chutne pecivo.

Je to vsak nuda, stale sa snazit,byt rozumny a dobry.
A tiez unavne. Treba sa obcas uvolnit. Drogam hovorime rozumne nie!
Talevizia nas uspava. Na adrenalinove sporty sme lenivi.

Preto  sem tam kupujeme nanic blbosti za vela penazi.
Pracujeme  tak, ze sef zacne uvazovat o nasej vypovedi.
Nevhodne sa obliekame. Chodime do prace trochu dokrkvany,
neumyvame sa a nemenime si ponozky.
Mimochodom v spravach som videl, ze jedna firma zaviedla pyzamovy den
(vsetci zamestnanci do prace povinne v pyzamach ).
Aj oni zacinaju chapat nudu rozumnosti.
Vykasleme sa na diskoteku
pre noc stravenu v najhorsej krcme s hnusnym pivom,
samymi stroskotancami, podozrivymi individuami a smradlavymi zachodmi.
Prespime  na stanici, aby sme si viac vazili pohodlie domova.
Kradneme v supermakete a sprejujeme steny budov.
Davame sa nalakat k nebezpecnym sektam.
Klameme blizkych i cudzich ludi.
K zenam  sa spravame neslusne, sme  vulgarni,
tlapkame ich po zadku, robime im navrhy.
Mnisok sa pytame, ci ich to este bavi.
Starenkam v autobuse neuvolnujeme miesto,
maximalne sa opytame, ci si nam nechcu sadnut na kolena.
Zivot je  zrazu volnejsi a pestrejsi!

Odporucana literatura:
Erazmus Rotterdamsky - Chvala blaznivosti.
Paulo Coelho - Veronika se rozhodla zemrit.