Zamestnanec

My zamestnanci mame chvilky jasnejsie i chvilky uplnej tuposti.
Rada znie - pripravujme sa na svoje slabsie chvilky. Myslime na nich, tak ako rodic mysli na svoje neskusene dieta.  Snazme sa nestracat pri planoch do buducnosti z pamate, ze byvame zabudlivi, nesustredeni a nechapavi. Radsej dokoncme kazdu vec hned, ak ju chceme vobec niekedy dokoncit. Budme radi,ak si o nas ostatni myslia, ze sme neschopni. Nechavajme ich v tom - budu nas potom viac kontrolovat a nedovolia nam urobit tolko chyb. Nejaku tu sebauctu potlacajme myslienkami tohto clanku. Mudre je predpokladat hlupost a zabudlivost nielen u seba, ale i u inych. Aby sme potom nemuseli hovorit :"A to ste si nevedeli domysliet?" "Ako ste si to mohli nevsimnut?". "V tejto firme je to fakt ako u debilov na dvore!"  Napriek e-mailom su dnes velke problemy s komunikaciou.  Hlava nevie co robi ruka. Nevieme sa dohodnut a skoordinovat pri rieseni pracovnych uloh.  A necudo, ved kazdy mame niekedy problem skoordinovat sa sami so sebou, ujasnit si sami pre seba, co vlastne chceme a nechceme, co treba a netreba robit. Snazme sa aspon svoju pracu urobit tak dokladne a  zrozumitelne,aby tomu porozumel kazdy blbec. Dokonca aj my sami (po tyzdni).

Skratka-mudrostou hlupaka je nedovera voci vsetkemu,najma voci svojim vlastnym
schopnostiam ako to trefne vyjadril jeden dedko, ked sa stazoval svojim priatelom:
"Dnes sa uz nicomu neda verit - chcel som si prdnut a posral som sa!"