Môj šéf je človek veľkých plánov, sľubov a činov. Presvedčí každého o všetkom vrátane seba. Sľuby, ktoré dá zákazníkom, dokážeme plniť tak na 10%. Niekedy sa mi zdá, že musíme spolu s kolegami narýchlo postaviť aspoň nejaké základy pod vzdušné zámky, ktoré si môj šéf vysníval. Kde by sme však boli bez jeho sna?
Na príjimacom pohovore som sa snažil nič nepredstierať. Ani záujem. "Vyzeráte, akoby ste tú prácu nechceli." - poznamenal. Slabo som oponoval, že chcem. "Noví zamestnanci, si budú musieť na seba zarobiť, na založenie pobočky som totiž trochu narobil dlhy." Odvetil som, že im nezávidím, lebo to budú mať ťažké. Môj šéf strašne rád rozpráva a ja celkom rád počúvam. Asi preto sme si na prijímacom pohovore celkom rozumeli. Ale z rovnakého dôvodu nepozná dobre svojich zamestnancov. Na druhý deň po pohovore som chcel zavolať nech so mnou nerátajú. Nezavolal som. O mesiac mi zavolal šéf, že ma berie a že to svetu ukážeme. Po uplynutí prvého mesiaca zamestnania mi šéf povedal: "A za čo vám mám dať dať výplatu, za tie tri grafy?" Po troch mesiacoch povedal: "Veľmi som uvažoval,či Vám predĺžim pracovný pomer.....ale kedže idú Vianoce... musíte sa ale obrátiť o 180°." To asi nepôjde. Neviem prečo to nejde celkom tak, ako by bolo potrebné, ale ja sa už nezmením. Prečo si musí hyperaktívný šéf vlastne vybrať superpasívneho zamestnaca? - osud ich chce vzájomne potrápiť? " Kedy už konečne niečo ukážeš?" - spýtal sa ma raz. Inokedy zasa povedal pred skupinkou ľudí - "Tento už sedí na hrane, nepočúva ma." Jeden so skupinky pozrel bližšie pozrie na mňa a stoličku na ktorej som sedel a povedal, že sedím normálne a nie na hrane.
Viem,že si každý povie, že prečo nepodám výpoveď. Nejde tu však celkom iba o existenčné problémy. Ja sa nemôžem vzdať, mňa musí šéf vyhoďiť. Radšej robotu flákam, akoby som sa mal úplne vzdať. Nemôžem zraďiť jeho sen, ktorý ho tak veľmi berie a ktorý sa mi zdá byť niekedy nereálny. Veľmi často na mňa padajú kamene z jeho vzdušného zámku a ráňajú moje sebavedomie a spokojnosť . Mám však svojho šéfa rád.
Komentáre
sestko
a to s tým sedením na hrane, tak to som sa musela zasmiať;-)hmm, keď sú tam viaceri takí kolegovia, tak sa asi nedá čudovať, že to tam tak funguje/ či nefunguje/
Ja mám zasa opačný problém
:))
angie
Co ma tiez drzi, su velmi dobre vztahy s kolegami -vela sa nasmejeme. Dokonca aj sefa mam takmer rad.
Nas pracovny kolektiv velmi dobre vystihuje veta:
"Dlho sme sa vsetci na tom najnovsom sefovom vtipe smiali, kym sme pochopili, ze to mysli vazne."
oprava
qed
Chcelo by nieco pre ten idealny svet urobit, nielen o tom pisat. Neviem vsak este presne co.
sestko
sestko
sestko