Jediné čo viem ešte v práci poriadne urobiť, je poriadne si kýchnuť. Na počudovnie ešte stále mi niekto zaželá "Nazdravie!". Ináč ešte rád chodím na WC. Kúpil som si semišové topánky a stále sa mi podarí ofŕkať si tú ľavú. Aj keď potom oba topánky v umývadle navlhčím a utriem, aby nebolo na prvý pohľad jasné, že som sa práve občúral, ostávajú mi na nej fľaky. Sčasti potom celý čas tŕpnem , že si to niekto všimne, sčasti mám z toho pocit akejsi vnútornej nezávislosti, nekonformity a antikonzumu.
Mnohí ľudia burcujú proti konzumu, ale nevedia prečo vlastne ten konzum nemajú radi. Mne je to jasné. Nemám rád prácu -> nemám rád výsledky práce -> nemám rád výrobky -> nemám rád konzum výrobkov.
Som mestský človek. V prírode nedokážem žiť. Ale v meste mi je nedobre z toho, že kde sa pozriem všade vidím výrobky... stoličky, okná, počítače, koberce, budovy, chodníky, cesty, autá, šaty...je mi skoro zle z toho, keď si pomyslím, koľko práce je za tým a koľko práce nás ešte čaká a neminie.
Komentáre
...
ja si bez tych vyrobkov uz niekedy neviem predstavit svoju existenciu, asi som rozmaznana:)
nespokojnost v kulture