Zamestnanec

Príbeh o žene, ktorá ako Don Chichot de la Mancha, prečíta priveľa románov a zatúži aj ona zažiť niečo výnimočné, nie len taký obyčajný život.  Prejde Taliansko, Indiu a Bali a aj tak nezažije nič výnimočné. Tento pud k cestovaniu skvelo vystihol Schopenhauer, ktorý povedal, že kedysi ľudia cestovali z núdze, dnes cestujú z nudy. Exteriérom sa príbeh veľmi podobá na film "Fontána pre Zuzanu III." Roly usmievavého liečiteľa na Bali by mohol vynikajúco chopiť aj Marián Labuda. Príbeh sa začína nespokojnou ženou v manželstve, ktorá sa modlí k Bohu, lebo nevie čo má robiť. Keď nevieš čo mať robiť, tak nerob nič, povedal by triezvy pozorovateľ. Nechce dieťa, ale tým len potvrdzuje teoriu o tom, že príroda vybavila človeka tak, že nechce ani tak veľmi dieťa ako sex. Nešťastná žena však opúšťa na začiatku filmu vzťah, aby ju na konci filmu nový muž zasa dotlačil do vzťahu, v ktorom bude pravdepodobne znovu neštastná. Tým sa však film naštastie končí, inak by sme sa dožili opakovaniu celej cesty "za rovnováhou so sebou samou". Na začiatku aj na konci však vidíme tú istú ženu, ktorá sa nepohla ani o kus. Film je preplnený múdrymi frázami, až sa z toho divákovi krúti hlava. A pritom celá pointa spočíva v tom, aby každá Marienka našla svojho Janka. Cesty a spôsoby k tomu sú neobyčajné náročné a komplikované a výsledky biedne, resp. žiadne. V Taliansku sa hlavná hrdinka "naučí" sladké ničnerobenie - dolce far niente. A to isté robí aj Indii a na Bali. Nejde teda o príbeh o hľadaní samého seba, ale príbeh o úniku z pracovného kolobehu. Za takýmto inštitucionalizovaným zaháľačstvom treba žialbohu utekať až do Indie, pretože v Amerike a Európe nie je zvykom na chvíľu vstúpiť do kláštora a potom ľahko vystúpiť, pretože západniarske kláštory sú žiaľbohu dimenzované pre šialencov ochotných zavrieť sa na celý život. V Indii stretáva neuveriteľného trapasníka, o ktorom nám film chce nanútiť predstavu, že ju duchovne vedie. Vrcholom jeho trápnych monológov je priznanie, že skoro zrazil svojho syna, keď sa raz vracal opitý autom domom, manželka sa zato naňho nasrala a opustila ho aj s deťmi. Jeho syn je teraz veľmi úspešný muž, ale jeho natoľko vyviedlo z miery, že sa nemohol podieľať na jeho výchove, že musel hľadať rovnováhu na meditáciách v Indii. Za všetko hovorí aj jeho rozlúčka s hlavnou hrdinkou,kedy povie duchaplné : "Mal by som už ísť, lebo tým ako tu stojím, neskrásniem." Na Bali hlavná hrdinka daruje 18000 dolárov svojich priateľov jednej žene s dcérkou na dom. Jednak pochybujem, že by sa priatelia boli ochotní poskladať na takú sumu na základe jedného mailu, ktorý sa veľmi podobal na spam a jedna reakcia obdarovanej ženy je neautentická, raduje sa tak ako sa radujú účastníci vo výherných reláciách, namiesto toho aby bola zaskočená a zdráhala sa sprvu prijať takúto sumu.