Zamestnanec

 Encyklopédiu začal študovať už pred piatimi mesiacmi. Chcel totiž najprv získat o filozofii celkový obraz, kým sa pustí do podrobnejšieho štúdia jednotlivých filozofov. Pred troma mesiacmi si dokonca vyplnil prihlášku na štúdium filozofie. "A čo vojenská služba? Mohla by to byť zaujimavá filozofická skúsenosť." uvažovala nahlas jeho triedna uèitelka zo strednej školy, ked za ňou s tou prihláškou došiel. Čo clovek neurobí pre vec, ktorú ma rád.

"Najprv nastúpia všetci, ktorí sú východniari." - predniesla pred narukovanými nadstrážmajsterka. "Je Popradčan východniarom?" spýtal sa inžinier. "Vy srandujete vojak! Teraz na vás všetkých čakajú  teplé párky, potom vyfasujete teplákovú súpravu a tramky, pojdete k holičovi, osprchujete sa, odovzdáte civilné veci, nafasujete kompletnú vojenskú výstroj a ešte dnes vás podplukovník odvezie  spät na východ." Tí čo na to trochu mysleli, si v civile dali urobit krátky trojcentimetrový strih vlasov. Ostaní nepremýšlaví branci boli ostrihaní dohola.

"Nevedia povedat jedno slovo!" rozčuľoval sa slobodník . Po troch dňoch výcviku sme naozaj stále nevedeli pohotovo reagovať na vstup dostojníka na našu izbu - prvý vojak, ktorý dostojníka zbadal, mal zakričat "Končit, pozor!" - načo mal každý všetko nechať a postaviť sa do pozoru ku svojmu bydlu. Ale počuť a pochopiť neznamená , že si to človek zapamätá a zapamätať si neznamená, že si to človek okamžite vybaví, ked nastane vhodná situácia. Treba cvičiť a cvičiť. Celý prijímač je o vytváraní si takýchto návykov. Hlavne je dobré  robiť to čo ostatní, aby človek nemusel počuť: "Všetci to robia zle, len vy to robíte dobre, však vojak!!" Osemnásťročný neskúsený fagan  može na vojne poučovat a vysmievať sa skúsenejšiemu dvadsaťpäťročnému inžinierovi, kedže je vo veciach vojenských skúsenejší.

"Tak ako sa Vám u nás páči pán inžinier?" opýtal sa práporčík a začal si pripaľovať cigaretu. Inžinier si rozpačito poškrabal svoju vyholenú hlavu. Práporčík ho privádzal do rozpakov, keď ho pozýval cez prestávky na cigaretu a dával mu na rozmyslenie, čím chce byť po prijímači. "Ste šikovný, to je vidieť." Práporčík si obľúbil inžiniera, lebo on jediný mu raz pomohol spomenúť si, kde skončil a o čom hovoril vo svojom ťažkopádnom a prerušovanom výklade na hodinách teoretickej prípravy. Práporčík trochu preceňoval vysokoškolské vzdelanie, ktoré sám nemal. Nevedel,že na skončenie vysokej školy stačí  aj dobrá krátkodobá pamäť a priemerná chytrosť. Možno ho pomýlila aj prílišná slušnost, ku ktorej bol inzinier vychovávaný. "Budete este študovat? Medicínu?" pokračoval. "Chcel som vlastne ešte študovat ,ale nie medicínu. Filozofiu." Inžinier vyvolal touto odpoveďou na tvári práporčíka trochu nechápavý výraz.. "No vidíte, niekto poľahky zvládne aj viac vysokých škôl, niekto ani jednu. Z dvesto vojakov, ktorí k nám na rotu tohto roku nastúpili, ste len dvaja vysokoškoláci."

Ostatní inžinierovi spolubojovníci boli živí, ale ich živost sa sústredila okolo jednoduchých činností - fajčenia, nákupov v Arme-vojenskom obchode s potravinami, telefonovania. Človeku sa lepšie znáša prítomnost, ak očakáva príjemnú budúcnosť. A prijemnú budúcnosŤ pre vojaka predstavuje civil. (Aký omyl!) Čakanie na väčší pôžitok skracujú čakania na menšie pôžitky. Viac ako na civil sa vojaci tešia na tri dni opuštáku po vojenskej prísahe a ešte viac na dnešný obed. Silná skupina fajčiarov práve prežívala velké pocity nespravodlivosti. Včera jedného vojaka pristihli fajčiť na záchode, preto dnes celý deň nemohol nikto fajčit. Inžiniera sa tento trest netýkal, kedže bol nefajčiar.Inžinierovi boli vôbec všetky veci akosi ľahostajnejšie, čo vysvetľovalo jeho ustavičnú neprebudenosť. Trochu mu vadili rozcvičky. Dnes ráno dostali rozkaz skákať  žabáky z ihriska až do kasární. Nikto už nevládal, každy trochu chodil, kým si ho vždy niekto z poddôstojníkov nevšimol a nerozkričal sa. Jeden poctivec sa však snažil žabákovať poctivo až ku kasárňam. V závere mu však úplne došli sily a musel pokračovať krokom. Velitel ho okríkol. Poctivec však namiesto horlivého žabákovania začal vysvetlovať, že on to neflákal ako ostatní, ale že teraz v závere už nevládze. Veliteľovo rozčúlenie dosiahlo vrchol. Zapísal si jeho meno. Na zajtrajšom rozkaze bude poctivec pokarhaný. Inžinier prišiel na zaujimavú taktiku počúvania rozkazov. Neustále sa správanie v súlade s rozkazmi by viedlo k úplnému zblbnutiu. Poctivosť sa nevypláca. V skutočnosti nemusís dodržiavat dlhodobý rozkaz, ale keď ťa veliteľ upozorní, treba ho okamžite horlivo plniť – až dokiaľ sa veliteľ neprestane dívať. Možes sa snažit akokoľvek, veliteľ  bude aj tak nespokojný. Na kritiku sa treba naučit reagovat úsmevom, avšak iba vnútorným.

Vonkajší úsmev tvarou v tvár k vážne myslenému rozkazu može viest k nepríjemným následkom.
Pokračovanie nabudúce...