Zamestnanec

"Ako sa má švédska princezná?"-uťahuje si z neho Sokrates.
Diogenés zo Synopi,prišiel rovno zo suda. Vďaka svojej vtipnosti nikdy nemal problém  svojej so ženami,
ale žiadna s ním dlho nevydržala , lebo sa obmietal prispôsobiť. Jemu to však takto vyhovovalo.
Vyhadzovač chvíľu rozmýšlal, či ho pustí dnu, ale našťastie dnes sú v móde také dotrhané veci a aj kamaráti sa zaňho prihovorili.

Sokrates najprv váhal, či má prísť, lebo ho vždycky viac bavili rozhovory (vždy tvrdil, že inteligentný ľudia sa najlepšie zabavia rozhovorom) a diskotéka sa mu zdala bezcennou zábavou pre menej inteligentných, ale radil sa o tom so starým Parmenidom a ten mu povedal: "Si este mladý, Sokrates, a ešte ťa filozofia nenadchla natoľko, ako ta podľa  mojej mienky ešte nadchne a potom ani jednu z tychto veci nebudes pokladat za bezcennú." Sokrates aj na diskotéke sa radšej viedol rozhovory, a zanedbával Xantipu, čím si získal sympatie svojich priateľov bez partneriek, ktori inú možnosť ako popíjat vino a viest filozoficke reci nemali. Xantipa sa s ním chcela hádať, ale on ju vždy porazil tým, že s ňou sprvu zdanlivo súhlasil a potom ju celkom doplietol.

Prihovoril sa k Schopenhauerovi, vraj čože je taký smutný a sám.  Dobre sa spýtal, lebo Schopenhauer vlastne o inom ani nepremýšlal a rýchlo odpovedal: -"Pozri Sokrates, nie som tu sám taký, poriadne si všimni všetky tie usmievavé tváre, medzi zopár skutočne štastnými, zväčša nie sú štastné, skôr sa akosi silene tvária šťastno. Každý síce predstiera,že sa chce iba zabaviť, ale tu vládne  vážna nálada. Nejde tu totiž o maličké záujmy jednotlivca, ide tu o veľa - ako bude bude vyzerať (fyzicky) nasledujúca generácia. Jednotlivec tu zakúša celú váhu túžby svojho druhu - nesmrteľnej bytosti, ktorá tu bude, aj keď on dávno pominie. Preto som taký smutný, lebo hoci neznášam ženy a všekto okolo toho, predsa som sem došiel a nemohol som si pomocť. Svet nie je nanešťasie iba krásnou predstavou ale aj neúprosnou, slepou vôľou." Arthur sa na chvíľu odmlčal a tak mohli počuť od vedľajšieho stola "..totá aké mala ciciny. Videl si?" K čomu Arthur dodal-" Plné ženské poprsie neúmerne vzrušuje mužské pohlavie, lebo sľubuje dostatok potravy pre novorodenca."  "Musím s tebou Arthur súhlasiť,že tu nie je najlepšie miesto, kde hľadať šťastie " - pripojil sa Spinoza - "Láska k žene, má tú nevýhodu, že musíš smerovať svoj život tak, aby si uspokojil jej nálady, vyhýbal sa tomu, čo sa je nepáči a hľadal to, čo ju teší. Čím viac vlastníš z lásky ženy, tým viac si želáš, aby bola ešte väčšia, a vždy keď sa tvoja nádej nenaplní, upadneš do najhlbšieho zúfalstva. Iba láska k večným a nesmrtelným veciam je zdrojom pôžitku bez akejkoľvek trápenia a bolesti." "Tak tak", vraví Diogenés zo Synópi, ktorý žil v sude "Nestaraj sa ani o manželku, ani o potomstvo ani o vlasť. Svoje bohatstvo hoď do mora. Treba byť otužilý s minimom požiadaviek, neogabaný a bezočivý, bez práce,bez pána, piť vodu, spávať na zemi, nosiť v kapse iba fazuľu a zopár zvitkov. Keď tak budeš robiť budeš šťastnejší ako kráľ."

Kierkegaard sa trochu mimo tému rozhovoru spýtal:"Chlapi neviete, z akých dôvodou možno zrušiť zasnúbenie, može to byť komplikovaná povaha jedného z partnerov. Alebo príliš jednoduchá povaha toho druhého? Nietsche sa v duchu zaprisahával: "Z touto bandou askétov tu už v živote neprídem. Počnúc  Sokratom, sa tu zábava iba pokazila. Kde sú tie časy, keď sme obdivoval Dionýza jeho nadšenie pre ženy a víno. Nevedia tancovať, iba filozofujú. Skôr napíšu knihu, ako nabalia čo i len jednu. A tá ich  filozofia je pre fyzicky handikepovaných a nie pre mňa."  Lou Salome mu občas s falošným úsmevom prikývla.