Zamestnanec

Boh je vraj žiarlivý, ak sa mu človek nevenuje. Je to pravda? Vysvetľovalo by to , prečo dopúšta neštastie na ľudí - človek môže síce za veľa, ale nemôže predsa za všetko. Ale o tom vzťahu som chcel.

Stojí stále pri mne, pri dverách mojej duše a klope. Ako mu otvorím? Mal by som sa modliť. Prosiť, či ďakovať? Ako mu ďakovať od srdca, keď sa mi vlastne nedarí? Akože nevie čo potrebujem? Dobre pomodlím sa. Mlčí. Neodpovedá hriešnikom. Problém je na mojej strane. Dodržiavam 10 Božích prikázaní? Asi dva nedodržiavam. Mám rezervy.  Čítam bibliu? Niektoré partie mám rád - Príslovia,Kniha Jóbova, čítal som aj evanjeliá, ale cez Genesis sa nikdy neviem prehrýzť. Vždy ma demotivuje. Asi preto,že čítam aj všeličo iné. Niektorí autori zvyknú do kresťanskej náuky dobre podrypnúť. (Nietsche,...) Je teda filozofia tou prekážkou, čo ma  delí od Boha? Čítal som o kresťanstve veľa hanlivého a pritom som s tým v duchu veľmi súhlasil. Skúsenosť ma poučila, že veci sa majú ináč, ako sa mi spočiatku zdalo. Naučil som sa nedôverovať všetkému, i samému sebe a teraz mám veriť? Viem síce rovnako presvedčene (# presvedčivo) zastávať rôzne názory - možno tu by som mohol pridať a viac obhajovať riadky z Biblie. Chytrejšie, aby to obstálo aj vo svetle trpkejších skúseností.

Naučil som sa, že je dôležité byť spokojný s tým čo mám,čo som a teraz sa mám zmeniť? Nie je hlúposťou začínať stále odznova?  Musím sa stať nevedomou ovečkou, alebo sa možem stať rovno presvedčeným kresťanom so zrelými názormi? Alebo je mojím osudom  zostať iba zmäteným kompilátorom mnohých filozofií a náboženstiev ?

P.S. Spasenie je zatiaľ v nedohľadne. Zamestnanie ma čaká už zajtra ráno.